Je možné, že „totalitné“ režimy v bývalom
socialistickom bloku boli nahradené morálne úchylnými?
Včera 17.4.2010 a dnes som na STV a mnohých
svetových kanáloch pozeral smútočné obrady a pohreb najvyšších poľských
predstaviteľov vo Varšave a v Krakove. Zúčastnili sa na nich mnohí
najvyšší predstavitelia z celého sveta. Stala sa tragédia s svet
žialil a uctil si pamiatku zosnulých. Súhlasím s tým.
Samozrejme, počas prenosov sa často pripomínalo, že poľská
delegácia išla do Katyne, aby si pripomenula 70. výročie zločinov komunistov
v Katyni.
Goebbels rozšíril informáciu o „zločinoch židoboľševikov“ v Katyni v roku 1943. Dôvod propagácie Goebbelsa je len jeden: je to v súlade s pripravovanou 6. križiackou výpravou do Ruska, ktorá ak by boli vhodné podmienky sa ihneď uskutoční.
Zaráža ma, prečo si demokratický svet nepripomína aj iné
zločiny 2. Svetovej vojny.
Nasledujúce údaje sú spracované podľa:
http://www.informationclearinghouse.info/article24631.htm
Napríklad bombardovanie Drážďan v noci 13.-14.2.1945
Angličanmi (RAF) a Američanmi (USAAF). Na operácii sa zúčastnilo viac ako
1000 bombardérov (40 amerických bombardérov sa pomýlilo a bombardovali
Prahu. Frederick Taylor. Dresden: Tuesday, February 13, 1945, New York, 2004).
Následkom bombardovania v Drážďanoch zahynulo 25000-40000
civilistov.
Pritom Drážďany nepredstavovali vojenský objekt, neboli
tam žiadne významné vojenské zariadenia. Paradoxne, vojenské letisko Luftwaffe
niekoľko kilometrov severne od Drážďan bombardované nebolo.
Prečo potom spojenci bombardovali Drážďany?
Odpoveď treba hľadať v situácii, ktorá sa vyvinula
v polovici a na konci januára 1945. Na západnom fronte Američania,
Briti a Kanaďania sa ešte ani nedostali k rieke Rýn. Od Berlína ich
delilo 500 km. Na východe Červená armáda začala 12.1.1945 veľkú ofenzívu,
postupovala na západ a do Berlína jej chýbalo už len 100 km. Pre západných
spojencov vyvstalo nebezpečie, že Červená armáda obsadí zanedlho Berlín
a bude pokračovať ďalej na Západ. Je nepravdepodobné, že za týchto
okolností by velitelia západných spojencov chceli nejako vojensky urýchliť
postup Červenej armády. Preto ani nebombardovali vojenské letisko Luftwaffe
niekoľko kilometrov severne od Drážďan.
Koncom januára 1945 sa americký prezident Roosevelt and
britský predseda vlády W. Churchill pripravovali na schôdzku so Stalinom.
Pretože Červená armáda postupovala úspešne na západ a armáda spojencov
mala ťažkosti v Ardenách, potrebovali mať niečo, čím by ohúrili Stalina
a tým vyjednali najlepšie povojnové podmienky. Potrebovali ukázať, že ich
armáda je silná. Vedeli, že sa nemohli rovnať v pechote, tankoch ani
v delostrelectve. Ale mali v rukách jeden triumf a to bolo
letectvo, ktorému sa Červená armáda nemohla rovnať. Počet, kvalita, výzbroj a
vojenské skúsenosti ich letectva boli v tedy najlepšie na svete. Toto
letectvo mohlo zasadiť zdrvujúci úder na ciele ďaleko od domova. Lenže
o tomto potrebovali rukolapne presvedčiť Stalina na stretnutí na Jalte.
Bol to Churchillov nápad, keď rozhodol, že totálne
zničenie mesta spojeneckým letectvom pred nosom Červenej armády, dokáže jasne
Stalinovi vojenskú silu spojeneckého letectva, ktorú bude potrebné rešpektovať.
Detailné plány pre takú operáciu boli úzkostlivo
naplánované dávnejšie pod názvom “Operation Thunderclap”. V auguste 1944
v memorande britského letectvo RAF sa zdôrazňuje: „totálna devastácia
stredu veľkého (nemeckého) mesta... by presvedčila Ruských spojencov...
o efektivite anglo-amerických vzdušných síl“ ( Richard Davis, “Operation
Thunderclap,” Journal of Strategic Studies, 14:1, March 1991, p. 96.).
Za účelom porazenia Nemecka, operácia Thunderclap do začiatku roka 1945 nebola dôležitá. Ale dôležitou sa stala až koncom januára 1945, keď sa začala príprava na Jaltskú konferenciu. V tom čase britský predseda vlády Churchill rozkázal veliteľovi britského letectva RAF Arthurovi Harrisovi zničiť mesto vo východnom Nemecku (Taylor, pp. 185-186, 376; Grayling, p. 71; David Irving. The Destruction of Dresden, London, 1971, pp. 96-99). 25.1.1945 Churchill navrhoval aby bombardovali mesto, kde budú ustupovať Nemci od Wroclavi, to znamenalo Drážďany (Arthur Travers Harris, Bomber offensive, Don Mills/Ont., 1990, p. 242).
Pretože na bombardovaní Drážďan sa zúčastnilo aj americké
letectvo USAAF, operácia musela byť udobrená aj Rooseveltom a americkým
vojenským veliteľstvom zahrňujúc generála Marshalla, ktorého fascinoval ídea
“vydierania (sovietskych) komunistov terorizovaním nacistov“ (Alexander McKee.
Dresden 1945: The Devil’s Tinderbox, London, 1982, p. 46, 105). Americká
letecká pomoc nebola potrebná, ale deklarovala jednotu západných spojencov, čo
malo mať väčší vplyv na Stalina. Je aj možné, že Churchill nechcel aby len
Briti boli zodpovedný za masaker v Drážďanoch. V tomto zločine
potreboval partnera.
Bombardovanie Drážďan, podľa niektorých historikov bolo
naplánované na 4.2.1945, keď sa začala konferencia v Jalte. Avšak, kvôli
zlému počasiu bola odložená až na 13.-14.2.1945.
Po vojne dvaja účastníci bombardovania tvrdili, že im bolo
jasne povedanie, že cieľom bombardovania Drážďan bolo urobiť silný dojem na
Rusov o sile ich letectva (Olaf Groehler. Bombenkrieg gegen Deutschland,
Berlin, 1990, p. 404; “Luftangriffe auf Dresden,” http://de.wikipedia.org/wiki/Luftangriffe_auf_Dresden,
p.7).
Anglickí a americkí velitelia letiek, ktorí si
nevedeli vymyslieť imaginárne vojenské ciele v Drážďanoch, podriadeným
jednoducho nariadili, aby bombardovali stred mesta (Olaf Groehler. Bombenkrieg
gegen Deutschland, Berlin, 1990, p. 404).
Napríklad anglická direktíva RAF deň pred bombardovaním ku
mnohým členom posádky bombardérov hovorí, že cieľom je „ukázať Rusom, keď sa
dostanú do Drážďan, čoho je naše letectvo je schopné“ (citácia v: Olaf
Groehler. Bombenkrieg gegen Deutschland, Berlin, 1990, p. 404). Kanadský člen
posádky uvádza, že cieľom bolo, ukázať jasne Sovietom „že sa musia správne
chovať, lebo ináč im ukážeme, čo by sme mohli spraviť s ruskými mestami
(Citované v Barry Broadfoot, Six War Years 1939-1945: Memories of Canadians at
Home and Abroad, Don Mills, Ontario, 1976, p. 269).
Britskí a americkí velitelia predpokladali, že
Červená armáda obsadí Drážďany pár dní po bombardovaní, aby na vlastné oči
videli silu britsko-amerického letectva. Nestalo sa tak, Červená armáda
obsadila Drážďany až 8.5.1945.
Záverom pripomínam, že na rozdiel od Katyne, v prípade
zločinu Winstona Churchilla dôkazu sú verejne známe.
Takže, prečo si demokratický svet nepripomína aj
zmasakrovanie 25000 až 40000 civilistov v Drážďanoch Britmi
a Američanmi, kde obetí bolo neporovnateľne viac ako v Katyni,
a nesúdí ministerského predsedu Británie Winstona Churchilla, ako vojnového
zločinca?
Nepripomína a ani nesúdi: Totalitný informačný
systém, ako súčasť nášho moderného otroctva, to nedovolí. Musíme si už konečne
natrvalo zapamätať, že „Barbari“ žijú na Východe a „Humanisti“ na Západe.